UNDERDOSE - TILT
Slovenský Seattle nie je Prešov, ale Nitra. Toto je naozaj špičková domáca nahrávka a ak aj neexistuje škatuľka ako dark progressive grunge, tak album TILT ju práve vytvoril.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Preto jako skrze jedného človeka vošiel hriech do sveta a skrze hriech smrť, a tak prešla smrť na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili.
Rim 5:12
Blackmetalová inkarnácia sumerského božstva má v štatistikách Last.fm viac vypočutí, než MAYHEM. Za tento štatút vďačí hlavne prelomovej doske „Panzer Division Marduk“, platni, ktorej obal sa v roku 1999 stal snáď číslom jedna medzi motívmi, zdobiacimi metalové tričká.
Po „tankovej divízii Marduk“ (v čase vydania titulovanej ako najrýchlejšia blackmetalová nahrávka) sa však švédska partia okolo jediného stabilného člena Morgana Håkanssona spustila po ceste postupného sebaparodovania a rozrieďovania esencie vlastnej tvorby. O to väčším prekvapením je album „Rom 5:12“.
Za jeho kryptickým názvom sa skrýva žalm z biblického Listu Rimanom. Trojica Morgan – Devo – Mortuus (vo väčšine skladieb zozadu istená dnes už bývalým bubeníkom Emilom Dragutinovicom) sa ponorila do histórie a, poplatne žánru, si berie na mušku hlavne cirkev. „Rom 5:12“ je skrátka – tématicky, vizuálne aj hudobne – kryštalicky blackmetalovým albumom bez snahy o extrém akéhokoľvek druhu, stráviteľným a štýlovo, zemito nazvučeným. Našťastie sa MARDUK podarilo vyhnúť „dimmuborgizácii“, dotiahnutia technickej stránky ad absurdum. Jadro „Rom 5:12“ je našťastie v silných skladbách, ktorými ostatné dva albumy MARDUK nedisponovali. Hlavne po sebe nasledujúce „Cold Mouth Prayer“ a „Imago Mortis“ patria k tomu najlepšiemu, čo sa mi z blackmetalu v ostatnej dobe dostalo do uší. Kým „Cold Mouth Prayer“ sa nesie na vlne monotónneho klusu chladných bicích, doplňovaných výraznou, zvonivou basou (basgitarista Devo sa postaral aj o zvuk nahrávky), „Imago Mortis“ je zlovestnou, pomalou skladbou, akoby neohrabane vytesanou z kusu pokriveného, sukovitého dreva. Ani osemapolminútová stopáž jej neuberá na pôsobivosti. Jej „ťažký zadok“ a akási skrytá, až hymnická spevnosť pripomínajú „Now, Diabolical“ od SATYRICON (toto prirovnanie mi pri počúvaní „Rom 5:12“ zišlo neraz na um), ide skrátka o hrubý, primitívny blackmetal zaobalený do rafinovaného, ale nie preprodukovaného plášťa.
Samozrejme, za každým „á“ nasleduje „bé“: zbytok albumu je omnoho menej nápaditý, než jeho úvod. Nie, že by druhá polovica nahrávky bola slabá, ale v porovnaní s vyššie spomínanými kusmi, uvedenými vypaľovačkou „The Levelling Dust“, zapadajú do štandardu. „Rom 5:12“ navyše (aj kvôli pauzám medzi trackami) nepôsobi jednoliato, jednotlivé skladby vystupujú do popredia, čo tým menej nápaditým ubližuje. Pozitíva, medzi ktoré okrem už spomínaného rafinovaného nazvučenia basgitary a silového, variabilného growlingu Mortuusa patrí dozaista aj Morganov talent na riffy, pretavený do jednoduchých, úsporných, ale o to výraznejších nosných liniek, sa občas obracajú proti svojim strojcom – nie všade je ono gró skladby natoľko silné, aby udržalo pozornosť. Našťastie, latka vymedzujúca priemer ostala na svojom mieste a obzvláštnenia, medzi ktoré patrí kolaborácia s industriálnym spolkom ARDITI nazvaná „1651“ či valivá, (novo)satyriconovská „Accuser/Opposer“ s pestrými vokálnymi linkami, prinášajú čerstvý vzduch v ten pravý moment.
„Rom 5:12“ môže znamenať nový impulz pre zostupnú kariéru MARDUK – tentokrát by si to norrköpingská úderka zaslúžila. V dobe, ktorá mimoriadne praje retru, patrí tento album k tým, na ktorých ich autori, okrem opakovania povinných cvikov z učebnice blacku, dokázali vydolovať z takmer vyťaženej šachty ešte pár gramov originality a akejsi „pridanej hodnoty“.
V dobe, ktorá mimoriadne praje retru, patrí tento album k tým, na ktorých ich autori, okrem opakovania povinných cvikov z učebnice blacku, dokázali vydolovať z takmer vyťaženej šachty ešte pár gramov originality a akejsi „pridanej hodnoty“.
7,5 / 10
Morgan Steinmeyer Håkansson
- gitary
Mortuus ''Arioch''
- spev
Magnus ''Devo'' Andersson
- basgitara
Emil Dragutinovic
- bicie
J. Gustafsson
- bicie (skladby 3, 7 a 9)
+
Joakim Göthberg
- spev v ''Cold Mouth Prayer''
Naihmass Nemtheanga (PRIMORDIAL)
- spev v ''Accuser/Opposer''
1. The Levelling Dust
2. Cold Mouth Prayer
3. Imago Mortis
4. Through The Belly Of Damnation
5. 1651
6. Limbs Of Worship
7. Accuser/Opposer
8. Vanity Of Vanities
9. Womb Of Perishableness
10. Voices From Avignon
Memento Mori (2023)
Viktoria (2018)
Frontschwein (2015)
Serpent Sermon (2012)
Wormwood (2009)
Rom 5:12 (2007)
Blood Puke Salvation (DVD) (2006)
Blackcrowned (DVD) (2005)
Warschau (live) (2005)
Deathmarch (EP) (2004)
Plague Angel (2004)
World Funeral (2003)
La Grande Danse Macabre (2001)
Obedience (MCD) (1999)
Panzer Divison Marduk (1999)
Nightwing (1997)
Live in Germania (live) (1996)
Glorification (MCD) (1996)
Heaven Shall Burn (1996)
Opus Nocturne (1994)
Those of the Unlight (1993)
Dark Endless (1992)
Fuck me Jesus (demo) (1991)
Here is No Peace (demo) (1991)
Tak tohle album mě moc nebere. Lehce (pro mě nevýrazné) album. Jediné velké plus je ve vokálu Mortuuse.
Slovenský Seattle nie je Prešov, ale Nitra. Toto je naozaj špičková domáca nahrávka a ak aj neexistuje škatuľka ako dark progressive grunge, tak album TILT ju práve vytvoril.
Jednočlenný projekt Kanaďana Jocelyna Galipeaua už dlouho vzývá raně osmdesátkový heavy metal a v současné vlně zájmu o kovové retro může být jeho nové album zajímavým tipem, pokud ovšem snesete, že umělcův pěvecký výkon dokáže občas mírně zatahat za uši.
Pro mě zásadní objev na slovenské scéně a to nejen v neotřelých nápadech, ale i v přístupu k tvorbě v rámci black a death metalu. Korunováno skvostným zvukem ze studia Pulp. A ano, máme v tu zpoždění v tom objevování. Asi rok.
Má to niekoľko dobrých nápadov, ale celkovo mi tu chýba akákoľvek ambícia. Je to celé uponáhľané, miestami aj dosť blbučké, herci žiadna sláva - skrátka taká spotrebná hororová jednohubka. Za návštevu kina to nestojí. 5/10, možno 6/10.
Naprosto unikátní slovenský projekt tematizující aktuální společenská i politická témata. Hudebně založený na žánrové hravosti kombinující alternativní rock, mathrock, jazzové elementy i postpunk.
Kytarista HIPPOTRAKTOR Sander Rom se svou druhou skupinou prezentuje zvláštní rockovou alternativu s nervózní atmosférou a funky prvky. I tvrdší a melodické polohy se objeví. Možná jen pro omezený okruh posluchačů, neboť to smrdí inspirací Mike Patonem.
Mexická odpověď na AMARANTHE. Je to trochu ostřejší, v základu více do deathu, téměř bez čistého mužského zpěvu a méně chytlavých melodií, ve kterých má zase navrch Mörckova parta. Ale je to dobré.